Molnár by bol prvým odsúdeným na doživotie, ktorý by sa dostal na slobodu 

2020. January 1. - 18:39

Ján Molnár, odsúdený v kauze vraždy Holanďanky Gabrielly Widdershovenovej–Groenovej na doživotný trest odňatia slobody, sa už po tretí raz po odpykaní 25-ročného trestu pokúsi dostať na slobodu.

Molnár by bol prvým odsúdeným na doživotie, ktorý by sa dostal na slobodu 
Foto: TASR

Okresný súd v Trnave (OS) vytýčil termín verejného zasadnutia, na ktorom bude rozhodovať o žiadosti o podmienečné prepustenie Molnára na slobodu, na 9. januára. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského súdu v Trnave (KS) Jana Kondákorová.

„Žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody bola doručená na OS Trnava koncom októbra. Poslednú žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody OS Trnava zamietol v októbri 2017. Žiadosť doručenú OS Trnava v júni 2016 vzal odsúdený späť”

– objasnila hovorkyňa. V septembri 2018 OS Trnava zamietol žiadosť o prepustenie komplica Molnára - Ľubora Masára.

Pokiaľ by súd Molnárovej žiadosti vyhovel, bol by prvým doživotne odsúdeným v novodobej histórii SR, ktorý by sa po odpykaní 25 rokov trestu dostal na slobodu.

Ku koncu decembra sa v slovenských väzniciach nachádzalo 57 väzňov odsúdených na doživotie. Naposledy sa pokúšali dostať na slobodu Viliam Hauser a Róbert Matta - vrahovia šiestich Vietnamcov z roku 1994.

Obaja najskôr požiadali OS Trnava o podmienečné prepustenie, no napokon v auguste 2019 vzali svoje žiadosti späť.

Masár a Molnár boli po Nežnej revolúcii prví, ktorých odsúdili na doživotie za vraždu.

Predtým, za bývalého režimu, boli súdení za rozličné trestné činy. Boli však prepustení na slobodu, keďže sa na nich vzťahovala amnestia vtedajšieho prezidenta Václava Havla. Masár, pôvodom z Trnavy, spoločne s Molnárom v auguste 1990 v Rakúsku znásilnili a následne zaškrtili Holanďanku. Jej manžela zviazali, ťažko zranili a vyhodili z auta. Útok však prežil a neskôr na súde proti páchateľom svedčil. Oboch zločincov poslal do výkonu trestu odňatia slobody na doživotie Mestský súd v Bratislave. Telo Holanďanky sa našlo v značnom štádiu rozkladu približne po dvoch mesiacoch.

Doteraz v histórii SR neprepustili na slobodu ani jedného doživotne odsúdeného.

V minulosti okrem vyššie spomínaných požiadal sériový vrah Ondrej Rigo či aktéri úteku z väzenia v Leopoldove, ktorí brutálne zavraždili piatich zamestnancov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) a ďalší. Súdy, ktoré rozhodovali o návrhu na podmienečné prepustenie, však ich žiadosti zamietli, alebo ich doživotne odsúdení na poslednú chvíľu vzali späť.

Na slobodu sa môže dostať aj Jozef Slovák, ktorý v rokoch 1990 a 1991 v ČR a v SR zavraždil štyri mladé ženy. Za trestný čin svojej prvej vraždy už bol v roku 1982 odsúdený na 15 rokov, v roku 1990 ho však podmienečne prepustili. V roku 2022 uplynie lehota na podmienečné prepustenie jednému odsúdenému a v roku 2023 uplynie ďalším trom odsúdeným. Medzi nimi by mal byť na doživotný trest právoplatne odsúdený banskobystrický bos Mikuláš Černák.

TASR