Osirelé južné Slovensko
Z týchto praktík môžeme spomenúť napríklad výjazdové zasadnutia vlády, ktoré sa v počiatkoch konali v mestách, kde najsilnejšia vládna strana, Smer-SD, má najväčšiu podporu. V stredu navštívil premiér vlastné rodisko, a keď sa raz už tam ocitol, tak rýchlo nadelil Topoľčanom 105 miliónov korún, určených na prípravu výstavby priemyselného parku; čo sa týka regiónu, prisľúbil výstavbu rýchlostnej cestnej komunikácie R8 medzi Topoľčanmi a Nitrou. Zanedlho sa začne pripravovať potrebná dokumentácia a o dva roky sa môže začať stavať. Je teda viac ako zrejmé, že plány rýchlostnej komunikácie cez južné Slovensko, „R7-čky“, budú hlboko schované v šuplíku nejakého sedmoradého úradníka. A tí, ktorí cestujú do Bratislavy, si môžu vykračovať len pomaličky, a tiež musia rátať s tým, že cesta z Dunajskej Stredy už potrvá aspoň poldruha hodiny, zo Šamorína sa bude cestovať tak v ranných, ako aj večerných hodinách minimálne hodinu. Situácia je čoraz povážlivejšia, nakoľko v regióne sa neustále stavajú rodinné domy a nové sídliská. Infraštruktúra južného Slovenska, najmä čo sa týka dopravnej siete, je zastaraná, z roku na rok horšia a onedlho už bude katastrofálna.
Potenciál Strany maďarskej koalície a jej pozícia na rokovaniach je krehučká ako nočná rosa. Schopnosť SMK presadiť akýkoľvek záujem sa rovná nule. Iniciatívou Zsolta Simona na výstavbu rýchlostnej komunikácie – do ktorej s dobrým úmyslom zapojil aj primátorov dotknutých miest južného Slovenska – sa dosiahlo aspoň to, že upozornili na neblahú situáciu. Simon upozornil aj na to, že výstavba hlavného ťahu medzi Košicami a Bratislavou cez južnú časť republiky je lacnejšia než sú investície na severe, kde sú podmienky stavby sťažené náročným terénom. Navyše aj daňovníci z južného Slovensku majú právo podieľať sa na čerpaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu či na využívaní fondov z Bruselu.
Robert Fico a jeho vláda na to ale zvysoka kašle. Zatiaľ si to môže dovoliť, lebo ešte nepotrebuje hlasy tuzemských maďarských voličov a tiež nepotrebuje ani priazeň SMK. No Pálovi Csákymu mohla počas vyjednávania pred hlasovaním o lisabonskej zmluve prísť na um práve R7-čka a jej výstavba, a nie to, aby bolo pridelená finančná dotácia vydavateľstvu Madách Posonium, ktoré, mimochodom, vydalo jeho vlastnú knihu, a ktoré už takmer 15 rokov narieka aj u nás, aj v Maďarsku. Škoda, že práve toto neprišlo na um terajšiemu vedeniu SMK.
Teraz sú dotknutí obyvatelia regiónu, tí, ktorí dennodenne cestujú za prácou právom naštvaní a oprávnene kritizujú aj predošlé vedenie strany, že za osem rokov nevedelo dosiahnuť ani to, aby sa výstavba cesty aspoň začalo. Veľa z nich to v tejto chvíli cíti tak, že južné Slovensko zasa raz osirelo a dostalo sa pod tútorstvo macochy. Pritom veria, že prívrženci Smeru, SNS a HZDS, ktorí sa čoraz častejšie usídľujú v regióne, napokon realizujú to, čoho SMK schopná nebola. Teda aby sa hlavný ťah medzi Šamorínom a Bratislavou aspoň odbremenil.
Počas súkromných rozhovorov viacerých politicky nezávislých starostov z južného regiónu sa uvažovalo nad tým, že prestúpia do tábora Roberta Fica. Oni – ale aj iní – si myslia, že najsilnejšia vládna strana vyhrá aj voľby, ktoré sa majú u nás konať o dva roky. Neustále sa hašteriaca opozícia, ktorá sa zmôže nanajvýš tak na prázdne prejavy a sľuby, ktoré čoraz viac urážajú ich adresátov, nikoho nezaujíma. „Dzurindovci“ síce sľubovali na jeseň nový program, ale v súvislosti tým mi napadlo iba jedno staré porekadlo: „Keď skrachuje bordel, netreba vymeniť záclony, ale prostitútky.“
Je najvyšší čas, aby politicky obohraných opozičných politikov – prostitútky – povyhadzovali. Ak si to neuvedomia teraz, tak po voľbách o dva roky im opäť ostane rola porazených, ktorá sa ťažko prehĺta.