Čísla, cifry, numerá...

2008. October 20. - 13:20
Kríza na svetových finančných trhoch sa akosi nechce umúdriť a financie boli aj nosnou témou na domácom kolbišti.

Pravda, ak odrátame (ne)fúkacie extempore poslanca Duraya a šľachetné rozhodnutie poslanca Mečiara, že si dá pauzu a tentokrát sa prezidentom stať nechce, a to aj napriek tomu, že v druhom kole volieb by zvíťazil. No a na tú istú sobotu pripadol aj Svetový deň menopauzy. Vláda schválila návrh rozpočtu na rok 2009 – teda návrh najprv bol, potom chvíľu nebol a napokon opäť bol. Nafúknutý oproti pôvodnému o sedemnásť miliárd, lebo každý z koaličných partnerov má svoje priority a taká priorita len tak ľahko nepustí.

Tím jachtového ministra Počiateka sa nejakým bližšie neznámym spôsobom prepracoval k poznaniu, že HDP na budúci rok vzrastie o 6,5 percenta a to znamená, že ak sa táto cifra ukáže aspoň ako-tak správna, na rozdávanie bude. Aj preto nám náš milovaný premiér oznámil, že rozpočet máme taký sociálny, že sociálnejší nemajú snáď ani na Kube.  Pochopiteľne, ako vždy sa nájdu aj kuvičie hlasy, ktoré tentoraz hovoria, že spomínaný dokument má priveľa rizík a aj vzhľadom na blížiacu sa recesiu svetového hospodárstva by sa mala vládna suita pri rozhadzovaní krotiť. No ale kto by im už veril, naša vláda zvládne akúkoľvek krízu – či už doma alebo za hranicami – ľavou zadnou.

Tešiť sa môžu najmä učitelia, poľnohospodári a diaľnice, menej už nenávidené dôchodkové správcovské spoločnosti, lebo rozpočet predpokladá, že im z portfólia vyženie aspoň 150-tisíc sporiteľov v druhom pilieri a tak získa sedem až desať miliárd deleno 30,126, lebo budúci rok si už budeme prepychovo žiť s eurami vo vreckách. Berme však celý návrh zatiaľ s rezervou, lebo ešte poputuje do parlamentu, kde sa celkom určite nejaké tie pluspriority nájdu, a koniec koncov rozpočet je aj tak iba fúra čísiel a ak sa niečo náhodou nepodarí, tak sa numerá ľahko zmenia.

Inou finančnou udalosťou týždňa bol nápad Roberta Fica, ktorý mieni odkúpiť podiel prekliatych nemeckých a francúzskych kapitalistov v plynárňach, lebo títo si nechcú dať povedať a len by zvyšovali a zvyšovali ceny plynu. Nechápu, že mi tu budujeme sociálny štát a oni túto našu snahu vytrvalo sabotujú. Len jednej veci nerozumiem: prečo Fico vytrvalo soptí smerom na Berlín a Paríž a neobráti svoj zrak aj na východ, konkrétne na Moskvu. Keď je s Rusmi taký kamoš, mohol by u ich kapitalistov vybaviť, aby nám dávali plyn lacnejšie.