Škoda sliny na zadubencov!

Za takýchto podmienok je celkom zbytočné pozastavovať sa napríklad nad tým, že predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota v strede kampane v istom verejnoprávnom médiu  prehlási, že on veru pôjde na bratislavskú demonštráciu homosexuálov, aby mohol pľuvať na buzíkov...

Skôr než by sa niekto začal do Slotu verbálne obúvať (čo často hraničí so sebaľútosťou), nech sa najprv zamyslí, aký je jeho vlastný vzťah k inakosti všeobecne. Pretože v tejto súvislosti treba vedieť, že homosexualita je len jeden z druhov inakosti spomedzi mnohých. Počínajúc tým, že ľudia sa rodia ako muži a ženy, do dobrej rodiny alebo do chudoby, že majú nejakú národnosť, cez to, že niektorí milujú dychovku iní rap, že sympatizujú s rôznymi stranami až po to, že majú istý štýl vyjadrovania...

Je zrejme jasné, prečo slovenská politická elita neprotestovala en bloc proti Slotovmu inkriminovanému výroku. Prečo sa nenašiel slovenský politik, ktorý by bez okúňania povedal, že pre Jana Slotu je aj sliny škoda. A že s takými zadubencami (alebo cinicky vypočítavými neotesancami?) a nimi sprostredkovaným extrémizmom nechce mať nič do činenia...?

Zrejme preto sa taký politik nenašiel ani medzi parlamentnými stranami ani mimo nich, ale vlastne ani v civilnom sektore, lebo v každom politickom i nepolitickom zoskupení sa boja toho, že takéto vyhlásenie  by naštrbilo ich popularitu!

Na druhej strane veľká väčšina politikov a iných verejne činných osôb môže mlčať aj preto, že „kto mlčí, svedčí”, teda že v podstate v odpovediach na mnohé témy so Slotom súhlasia. 

Treba zdôrazniť, že úlisnosť a zákernosť nerozlišuje medzi národnosťami, čiže o nič lepší ako Slota a jeho kumpáni či iné verejne známe osoby nie je ani ten slovenský Maďar, ktorý nutkanie pľuvať na homosexuálov pokladá za vrodenú slovenskú vlastnosť.  Pretože najprv by sme sa museli zamyslieť, aký vzťah majú niektorí slovenskí Maďari (alebo všeobecne slovenskí Maďari) k inakosti. Či aj oni nemajú občas silné nutkanie odpľuť si.