UČITELIA: Do školstva treba viac peňazí do normatívov

Spísali svoju správu, kde sú ich postrehy a fakty týkajúce sa situácie v tomto rezorte, ktoré neobsahuje ministrova správa o stave školstva. Učitelia sa chystajú svoju správu poslať aj na ministerstvo školstva a poslancom parlamentu, povedal pre agentúru SITA jeden z nich, Vladimír Crmoman zo Spojenej školy Novohradská v Bratislave. Upozorňujú, že minister Dušan Čaplovič neprizval do Rady pre systémové zmeny, ktorá pripravovala správu o stave školstva pre parlament, žiadneho učiteľa.

V správe spomínajú, že v roku 2009 dávalo Slovensko na jedného študenta polovicu priemeru Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), najmenej zo všetkých krajín. Celkovo na vzdelávanie dávalo 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), pričom priemer OECD bol 6,2 percent. Slovenskí učitelia zarábajú 44 percent z priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v SR, pričom priemer krajín OECD sa pohybuje od 77 do 89 percent. Pripomínajú, že podľa OECD navýšenie učiteľského platu na 75 percent priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov si vyžaduje zvýšenie platu učiteľov o 50 percent.

Pedagógovia v správe píšu, že rodičia platia rôzne poplatky na štátnych školách, školné, na údržbu, učebnice, či sponzorský príspevok. Štátna školská inšpekcia konštatuje protizákonnosť vyberania peňazí na štátnych školách. „Finančné prostriedky vyberané od rodičov slúžia na zabezpečenie riadneho chodu škôl, čim suplujú úlohu štátu,“ myslia si učitelia.
Učitelia upozorňujú aj na fakt, že Ústav informácií a prognóz školstva si objednáva u súkromnej firmy služby na správu Dátového centra za 31,54 až 89,30 eura bez DPH za osobohodinu. Učiteľ informatiky a zároveň správca siete na škole má hodinovú mzdu maximálne 5 eur brutto. Rezortu vyčítajú, že nemá od roku 2009 vypracované aktualizované strategické materiály v oblasti informatizácie školstva.

Kritizujú, že kreditové vzdelávanie učiteľov je pre štát veľmi drahé a pre učiteľov neefektívne. Vyše tisícku akreditovaných študijných programov poskytujú v súčasnosti stovky štátnych inštitúcií aj súkromných firiem, ale veľmi často ich obsah nie je nijako prínosný a jedinou motiváciou ich absolvovania je zvýšenie platu. Maximálne tak môžu dostať 30 - 80 eur brutto po získaní 60 kreditov, čo predstavuje niekoľkoročné štúdium. Čím viac peňazí však ide na kreditové príplatky, tým menej zostane v rozpočte školy na osobné príplatky. Platnosť kreditov je stále obmedzená na obdobie 7 rokov, pripomínajú.

Učitelia vo svojej správe hovoria, že štát nedokáže zabezpečiť základné fungovanie škôl a školských zariadení, počnúc hygienickými potrebami cez tonery, učebnice, kopírky až po budovanie odborných učební a opravu budov. Spomínajú niekoľko medializovaných prípadov havárií v školách.

Na záver spočítali, že minister školstva mal od nástupu do funkcie 87 slávnostných príhovorov, čo znamená, že za prvý rok je to v priemere každý štvrtý deň jeden slávnostný príhovor.

SITA