Slováci sú v porovnaní s ostatnými krajinami dobre informovaní o EP
Slováci sú v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie (EÚ) celkove dobre informovaní o činnosti a význame Európskeho parlamentu (EP) i najbližšom termíne volieb europoslancov. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer 2013, ktorého výsledky dnes prezentovali v Európskom informačnom centre v Bratislave. Z každej krajiny bol vykonaný na vzorke tisíc občanov.
"Prieskum sa konal v júni, čiže ešte pred začiatkom kampane k budúcoročným voľbám do EP. Keby bol neskôr, výsledky by dopadli ešte lepšie," konštatoval riaditeľ Informačnej kancelárie EP v SR Robert Hajšel.
Viac ako tretina Európanov (34 %) vie, že voľby do EP budú v máji 2014, na Slovensku to potvrdilo 38 % opýtaných. Na túto otázku nevedelo odpoveď celkove až 46 % a v SR 42 % občanov. Občania celkove z médií získavajú viac informácií o EP a u nich vo všeobecnosti prevláda viac pozitívna predstava o tejto inštitúcii ako negatívna. Na Slovensku majú prevahu tí, ktorí zaregistrovali správy z EP v pomere 56 % k 42 %.
V chode EÚ je dôležitosť EP vysoko vnímaná a na prvé miesto ju dalo 53 % Európanov a 79 % Slovákov. Z ďalších inštitúcií EÚ považujú za významné Európsku centrálnu banku (27 % Európa, 38 % SR) a Európsku komisiu (po 24 % v oboch hodnoteniach).
V hodnotách, ktoré má obhajovať EP, sú najviac žiadané témy politika boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (51 % Európa, 45 % SR), ochrana spotrebiteľov a verejného zdravia (33 % Európa, 38 % SR). V spojitosti s obdobím krízy chcú Európania, aby EP prioritne riešil politiku tvorby pracovných miest a boja proti nezamestnanosti. Rovnaký názor zastáva aj 79 % slovenských respondentov.
"Bol to komplexný prieskum a na základe jeho výsledkov možno presnejšie zamerať predvolebnú kampaň. Potešiteľné je, že Slovensko nezaostáva za európskym priemerom, niekde sme dokonca nadpriemerní. Toto však treba pretaviť do vyššej volebnej účasti," pripomenul poslanec EP Eduard Kukan.
Podľa europoslanca Sergeja Kozlíka je EP seriózna inštitúcia, v ktorej pri množstve rôznych názorov dochádza k dohode. Kozlík ocenil, že vďaka slovenským médiám vedia občania viac o dianí a prijatých opatreniach v EP.
"Kríza neovplyvnila celkový pohľad na EÚ, snáď len v potrebe solidarity, čo sa prejavilo v súvislosti s Gréckom. Aj také polemiky ako pestovanie rovných či zaoblených uhoriek má zmysel. Vyzerá to ako banalita, ale treba aj vysvetliť negatívne zdravotné dôsledky. Potom by to občania lepšie chápali," uviedol príklad europoslanec Boris Zala.
tasr