24 hodín

Pred niekoľkými rokmi sa na trhu objavil veľký vynález ľudstva, ktorý má predovšetkým podporovať pohlavnú aktivitu – táto zázračná pilulka sa volá VIAGRA, ale triviálne by sme ju mohli nazývať aj Kokotopyrín.

Už dávno sme si všimli, že „táto“ vláda má niekoľko priorít, ktoré sú prioritnejšie nad všetko ostatné.

Slovenské politické teátro, a najmä jeho parlamentná odnož, si za dobu existencie vlastného piesočku (rozumej štátiku) vybudovalo viacero pozoruhodných špecifík.

Vo všeobecnosti a bez okolkov – a aj bez ohľadu na existenciu či neexistenciu nového tlačového zákona v gubernii menom Ficovensko 2008 – sa dá povedať, že štát ako inštitúcia je parazitom.

Nie sme jedinou krajinou, v ktorej politici a ich šibalstvá neraz vyvolávajú salvy smiechu, kombinované s poryvmi plaču a škrípaním zubami, prípadne ich, odborne povedané, „snímateľnými náhradami“.

Uplynulý týždeň priniesol v domácom verejnom rybníku zopár udalostí, ktoré síce neotriasli svetom, no napriek tomu si celkom určite nájdu dôstojné miesto v pripravovanej encyklopédii Veľké dejiny malého Slovenska, kapitola 2008, odsek január.

Náčelník ctihodného slovenského smenu zvolal mimoriadnu schôdzu svojich parlamentných ovečiek na devätnástu hodinu podvečer, čím u menšej časti parlamentnej čriedy vyvolal pobúrené bečanie.

Zbojnícka družina populárneho kapitána Roberta Ficošíka zasadala a to vždy znamená, že pre ťažko zdieraný poddanský ľud slovenský isto vznikne nejeden dôvod na radostný výskot a juchanie.

Mám jedného známeho – Slováka – ktorý už dlhé roky pracuje v blízkosti Roberta Fica. Pri malom streku mi rozprával, že predsedu vlády zaujímajú v dennej tlači, alebo v rešeršiach z nej, iba dve veci: či jeho, respektíve jeho vládu hania alebo chvália, a aké majú on a jeho strana ukazovatele popularity.