L. Sólymos: Posun pri skládke vo Vrakuni je dobrá správa pre celý Žitný ostrov

2020. November 21. - 17:13

Rok trvajúce stavebné konanie je snáď poslednou epizódou zákopovej vojny, ktorú proti sanácii bývalej skládky vo Vrakuni viedli niektorí z osobných dôvodov. Verí v to bývalý minister životného prostredia László Sólymos, za ktorého éry sa proces odstraňovania environmentálnej záťaže naštartoval. Vydané stavebné povolenie na sanáciu považuje za dobrú správu pre Bratislavu i celý Žitný ostrov.

L. Sólymos: Posun pri skládke vo Vrakuni je dobrá správa pre celý Žitný ostrov
Foto: Dnes24.sk

Súčasný predseda Mosta-Híd v pripomenul, že roku 2018 musel rezort iniciovať zmenu legislatívy, aby projekt sanácie vo Vrakuni i na ďalších environmentálnou záťažou postihnutých miestach mohol pokračovať.

"Naša novela, ktorú podporilo 101 poslancov, v súčasnosti umožňuje v krajnom prípade obmedziť vlastnícke práva, ak nie je možné sa s vlastníkom dohodnúť na spolupráci. Aj vďaka tomu sa veci hýbu dopredu,"

ozrejmil Sólymos.

Upozornil, že toxickú záťaž vo Vrakuni nemožno vnímať len ako lokálny problém, ale aj ako možné ohrozenie celého Žitného ostrova, ak sa v najbližších rokoch nepodarí sanáciu dokončiť. Verí preto, že riešenie bratislavskej envirozáťaže naďalej ostane prioritou rezortu životného prostredia a tiež, že sa onedlho začnú aj samotné práce.

Stavebný úrad v bratislavskom Ružinove vydal stavebné povolenie vo veci sanácie bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova vo Vrakuni. Povolenie zatiaľ nie je právoplatné, účastníci konania sa voči nemu môžu odvolať. Ak však všetko dobre dopadne, podľa starostu Ružinova Martina Chrena by sa mohol budúci rok spustiť proces sanácie.

Realizovať sa má metódou enkapsulácie a súčasťou prác má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Sanácia skládky by mala stáť 34,1 milióna eur, projekt má zaplatiť Európska únia.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Pesticídy a herbicídy, ktoré unikli do podzemných vôd, zasiahli územie Vrakune, Podunajských Biskupíc i Ružinova. Voda zo studní v týchto lokalitách preto nie je vhodná ani na polievanie záhrad či kúpanie. Zdroj pitnej vody na Žitnom ostrove v súčasnosti ohrozený nie je.

TASR