Glváč a Valášek: NATO nepoužíva výraz studená vojna, prijíma opatrenia

Zhruba pred rokom, pred udalosťami na Kryme, NATO a Rusko mali celkom dobrú partnerskú spoluprácu.
Glváč a Valášek: NATO nepoužíva výraz studená vojna, prijíma opatrenia
Zástavy členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) vejú pred sídlom aliancie v Bruseli. Foto: TASR/AP
Brusel 5. februára (TASR) - Severoatlantická aliancia nepoužíva termín "studená vojna" v súvislosti s ochladením vzťahov s Ruskou federáciou kvôli kríze na Ukrajine. Uviedol to dnes v Bruseli minister obrany SR Martin Glváč, ktorý sa zúčastnil konferencie ministrov obrany NATO.

Minister zdôraznil, že označenie "studená vojna" sa v tejto súvislosti neujalo a ani ho nikto nepresadzuje. Od septembrového summitu NATO vo Walese sa však podľa neho slovník aliancie obohatil o niektoré nové termíny, napríklad "hybridná vojna", s odkazom na vojenskú pomoc povstalcom, ktorú Rusko nepriznáva.

"Do popredia sa dostávajú nové témy, ktorým sme v minulosti nevenovali takú veľkú pozornosť, ako je zdieľanie spravodajských informácií, kooperácia bezpečnostných spravodajských služieb a podobne,"
skonštatoval Glváč.

Veľvyslanec SR pri NATO Tomáš Valášek upozornil, že čo sa týka vzťahov NATO s Ruskom, za posledný rok sa stali veci, ktoré si aliancia ešte pred dvoma rokmi nevedela predstaviť. Ide o anexiu Krymu alebo priamu intervenciu Ruska v konflikte na východnej Ukrajine.

"Pre alianciu z toho vyplýva jednoduchá úloha. Ako vojenská organizácia má povinnosť pripraviť sa aj na to najhoršie. A preto aj bez toho, aby sme to pomenovali studená vojna, aliancia prijala určité minimálne opatrenia,"
zhodnotil situáciu Valášek.

Slovenský diplomat dodal, že práve kvôli novej kvalite vzťahov s Moskvou aliancia prijala Akčný plán pripravenosti, preto vzniká nová sieť malých nevojenských základní, čiže styčných tímov, na východnej hranici NATO, kde predtým podobné útvary nikto nežiadal a aj preto dnes ministri obrany v Bruseli odobrili vznik nových, väčších a operatívnejších síl rýchleho nasadenia.

"Dúfame, že to nebude naveky. Nikto v aliancii si nepraje konfrontáciu s Ruskom. Vždy sme Rusku programovo, systematicky ponúkali partnerstvo,"
opísal situáciu Valášek.

Pripomenul, že ešte zhruba pred rokom, pred udalosťami na Kryme, NATO a Rusko mali celkom dobrú partnerskú spoluprácu, aliancia však za zmenenej situácie nemôže nereagovať na to, čo sa stalo priamo na našej východnej hranici.

"Prijali sme minimálne obranné opatrenia a pri tých zostaneme a budeme ich upravovať smerom dole alebo hore, podľa toho ako sa bude situácia vyvíjať," povedal Valášek.

Valášek: Nové základne NATO na východe Európy nebudú bojové útvary

Minister obrany SR Martin Glváč v rámci dnešnej konferencie ministrov obrany NATO v Bruseli pripomenul, že Slovensko nepatrí do prvej vlny krajín východného krídla Severoatlantickej aliancie, v ktorých budú zriadené nové "základne" NATO. Veľvyslanec SR pri NATO Tomáš Valášek spresnil, že termín základne v tomto prípade nie je adekvátny a presnejší je výraz "styčné tímy".

"Pojem základňa je trochu zavádzajúci pretože si pod tým predstavujeme hlavne bojovníkov. Tu ide o styčné tímy, kde bude okolo 40 až 50 ľudí, z toho polovicu budú tvoriť domáci. Nie sú to bojovníci, ale hlavne plánovači," zdôraznil Valášek. A dodal, že ide o útvary, ktoré vzniknú v Estónsku, Litve, Lotyšsku a Poľsku a tiež v Bulharsku a Rumunsku.

Veľvyslanec spresnil, že úlohou osadenstva styčných tímov bude pomáhať krajine, v ktorej budú zriadené, koordinovať jej obranné plány s plánmi aliancie. Pre prípad, že by bola jedna z týchto šiestich krajín napadnutá, alebo sa ocitla v bezpečnostnom ohrození, aliancia bude môcť vďaka styčným tímom rýchlo zmobilizovať svoje obranné sily. Ide o náročný proces z hľadiska prípravy, logistiky a zosúladenia rôznych technických štandardov.

Minister Glváč uviedol, že okrem šiestich uvedených krajín z regiónu východnej a juhovýchodnej Európy, sú v budúcnosti pre zriadenie styčných tímov otvorené aj iné krajiny, vrátane Slovenska.

Veľvyslanec Valášek doplnil, že úlohou týchto útvarov je v podstate zabezpečiť "kohéznosť východnej hranice NATO", čo znamená zaistiť rovnaký stupeň ochrany pre všetkých spojencov v tomto regióne. Okrem toho "plánovači" z týchto útvarov majú priamu súvislosť s chystanými novými silami rýchleho nasadenia, ktoré vďaka nim, v prípade vyhrotenia nejakej krízy, bude možné rýchlejšie nasadiť.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR