Zločiny a tresty

2009. June 1. - 10:37
Robert Fico a jeho koalíční kolegovia sú odsúdeniahodní nielen preto, že klamú svojim vyhliadnutým voličom priamo - na úkor Viktora Orbána, a aj sprostredkovane - na úkor maďarskej menšiny na Slovensku, ale najmä preto, že príležitostne sa neštítia ani na vládnej úrovni strašiť ich  stereotypným obrazom Maďarov, aby tak zakonzervovali v spoločnosti všeobecnú neznášanlivosť. Inými slovami, systematicky provokujú tie vrstvy obyvateľov, ktoré sú vždy náchylné na nenávistné reakcie, a ktoré sa pre nedostatok inteligencie a vzdelania nedokážu kriticky pozrieť zoči-voči vlastným zlyhaniam... Ak by sme to chceli ešte viac zjednodušiť, povedali by sme, že Robert Fico z času na čas vyťahuje smutne známu maďarskú kartu preto, že sila jeho moci spočíva na aktivitách hlúpych, paťažne ľahostajných ľudí.

A o tom je aj mimoriadne zasadnutie slovenského parlamentu, ktoré sa celkom nezakryte zvolávalo výhradne pre Orbánovo nedávne vyhlásenie v Ostrihome. „Zločinná” veta Viktora Orbána by v preklade znela: „Pri voľbách do Európskeho parlamentu sa ukáže, koľkí poslanci budú v Bruseli  reprezentovať Maďarov v Karpatskej kotline.”

Hľa, Ficovci si z tohto nič nehovoriaceho frázovitého zvolania odvodili, že územná celistvosť Slovenska sa dostala do strašného nebezpečenstva... Nuž ale človek, ktorý uverí takýmto hlúpostiam, je schopný páchať aj iné zločiny. Nehovoriac o polititkoch, ktorí takýmito nezmyslami kŕmia davy voličov len preto, že sa na jednej strane boja, že volebná účasť (v tomto prípade vo voľbách do EP) bude taká nízka, že nezaručí úspech ich kandidátov, na druhej strane sa týmito rečami usilujú odviesť pozornosť od faktu, že sami sa sústreďujú hlavne na čo najväčšiu korisť z vládnutia. Čiže od toho, že v tejto krajine sa klamstvo a kradnutie stalo integrálnou a inštitucionálnou zložkou vládnutia.

V prvom rade preto je Ficovo nacionalistické myslenie a konanie odsúdeniahodné. A reálnu spoločenskú hrozbu predstavuje preto, že jeho prostrednictvom sa môže v spoločnosti popri krádeži a klamstve inštitucionalizovať aj samoúčelná nenávisť.

Najgrotesknejším a súčasne najsmutnejším paradoxom v tejto situácii je, že voľby do Európskeho parlamentu by mali byť v prvom rade o spolupráci, o súdržnosti a nie o úzkoprsej vzájomnej nanávisti, ktorá je však, žiaľ, typická pre zadný dvor Európskej únie, čiže pre strednú Európu so zvláštnym zreteľom na Maďarsko a Slovensko. Lebo priznajme, že ani obetný baránok, v tomto prípade nepochbne „slovenskí a maďarskí” Maďari, sa príliš nelíšia v prístupe a chovaní k Slovákom ani vo vzájomných vzťahoch. Vopred je však jasné, že na mimoriadnom zasadnutí slovenského parlamentu, a pravda, po ňom, bude éter plný hustého nacionalistického smogu. A bude ho mať dosť aj bežný občan, takže je viac než isté, že dotknutí voliči sa znova uchýlia k hlasovaniu nohami. Znechutení z upotenej politickej ekvilibristiky, podobne ako pred štyrmi rokmi, vo veľkom oblúku obídu volebné miestnosti aj teraz.