Štefan Hamran: „Budeme silnejší, ako kedykoľvek predtým“

2021. October 8. - 11:11

Dočasne povereným policajným prezidentom sa 20 septembra stal Štefan Hamran, rodák z Komárna.

Štefan Hamran: „Budeme silnejší, ako kedykoľvek predtým“

Na čelo polície prichádza v neľahkom období, a ako sa ukazuje, bude sa musieť popasovať nielen s „vojnou v policajnom zbore“.

Počas nášho rozhovoru sme si prešli jeho kariérou. Prezradil nám, ako koncom 90-tych rokov vymenil čašnícku zásteru za policajnú uniformu, čo sa skrýva za jeho maximalizmom a akých policajtov sa chce natrvalo zbaviť.

Nový šéf policajtov nám okrem toho povedal aj to, čo si myslí o mafiánskych prípadoch z Dunajskej Stredy, o policajnej chybe v procese proti Lehelovi Horváthovi a o tom, ako Zsolt Nagy, alias Csonti skončil v roku 2016 v rukách komanda, ktoré ho prenasledovalo.

Okrem toho sme dostali odpoveď aj na to, čo cítil Štefan Hamran, keď podozrivých z Kuciakovej vraždy išli zatýkať práve do jeho pôsobiska do neďalekej Marcelovej, Komárna a Kolárova.

S novým policajným prezidentom sme sa v maďarčine rozprávali v jeho rodnom Komárne.


JUDr. Štefan Hamran má 46 rokov, narodil sa v Komárne, dodnes žije v tomto meste na brehu Dunaja a uniformu nosí už 22 rokov. Pôsobil ako hliadkujúci policajt, po absolvovaní policajnej akadémie pracoval v hraničnej a cudzineckej polícii, neskôr sa stal členom elitných jednotiek. Celé desaťročie velil komandu Lynx, elitnej jednotky špeciálneho nasadenia a stal sa predsedom medzinárodnej organizácie ATLAS, ktorá združuje európske špeciálne protiteroristické jednotky. Dočasným vedením policajného zboru bol poverený 20. septembra 2021.


Policajtom ste sa stali v roku 1999. Začali ste v Komárne. Prešli ste si v policajnom zbore celým tzv. oslím rebríkom? Aj ste pochôdzkovali?

Začal som rovnako ako ostatní, ako pochôdzkár. Odtiaľ som išiel na strednú odbornú školu Policajného zboru, potom späť do Komárna, a nakoniec na policajnú akadémiu. Pracoval som na policajnej akadémii, strávil som tam niekoľko rokov ako hraničný splnomocnenec, potom som prešiel k elitným jednotkám, kde som prešiel celou hierarchiou, až som sa nakoniec stal veliteľom. A teraz som, ako vidíte, v pozícii policajného prezidenta.

Vo Vašom profesijnom životopise Vám medzi stredoškolským štúdiom a prácou v policajnom zbore chýba 6 rokov. Mali ste niekedy aj civilné zamestnania?

Áno, pracoval som na rôznych miestach, pretože som pochádzal zo skromných pomerov. Bol som plavčík, čašník, miešal som zmrzlinu, bol som v reštaurácii... Pracoval som na mnohých miestach, veď som sa musel niečím živiť. Nemal som také rodinné zázemie, aby som toto obdobie mohol prežiť so založenými rukami.

Ako ste sa dostali k policajnému povolaniu?

Vždy ma lákali ozbrojené sily. Bolo obdobie, keď som robil čašníka v blízkosti strojníckeho gymnázia v Komárne, ktoré som predtým navštevoval. Chodili tam aj moji bývalí profesori, a keď som ich obsluhoval, pýtali sa ma, prečo robím čašníka, keď som bol jedným z najlepších študentov. Tam ma napadlo, že musím so sebou niečo začať, že nemôžem takto dlhodobo fungovať. Vtedy som sa rozhodol pre policajnú profesiu a ďalšie vzdelávanie a tak som začal pracovať v komárňanskom okrsku.

To bol koniec 90-tych rokov, keď organizovaný zločin na Slovensku prežíval zlatý vek. Stretli ste sa s jeho prejavmi v uliciach Komárna, vo svojom okolí?

Ako začínajúci policajt som nechápal, že sa k týmto skupinám pridalo tak veľa ľudí, ktorí tvrdili, že sú za nimi rôzne politické záujmové skupiny, a preto sú tu v južnom regióne takí silní. Prekvapene som sledoval udalosti, čoho je podsvetie schopné.

V skutočnosti to bolo viac prítomné v Dunajskej Strede, alebo vo Veľkom Mederi, ani nie tak v Komárne. Skôr v tichosti prebiehalo vydierane miestnych podnikateľov, ktorí sa báli a neohlasovali takéto konanie polícii, že sú nútení platiť výpalné.

Policajnú akadémiu ste vyštudovali s červeným diplomom. Čo Vás motivovalo?

Vždy som sa dobre učil a patril medzi najlepších. Na policajnom gymnáziu som skončil ako najlepší z ročníka, tak isto, ako neskôr na policajnej akadémii. Môj otec mi hovorieval, že nemáme žiadne zázemie, „žiadne známosti, synu, budeš odkázaný len na sebe, uč sa, to je jediná možnosť, buď odhodlaný, cieľavedomý, čestný, dôsledný a potom možno budeš mať šancu presadiť sa v živote, inak to budeš mať ťažké “. Našťastie som mal v detstve toľko rozumu, že som otcove slová bral vážne a snažil som sa toho aj držať.

Ste maximalista vo všetkých oblastiach života?

Obvykle áno, som dosť tvrdohlavý, dôsledný a odhodlaný. Ak sa pre niečo rozhodnem, som dosť tvrdohlavý. Ak sa niečo nestane tak, ako očakávam od mojich podriadených, vtedy viem byť dosť netrpezlivý.

To je niekedy aj dosť nepohodlné, lebo podľa mňa je potrebné tvrdo vyžadovať výsledky. Iba tak totiž môžeme byť efektívni. Bez tvrdej práce a prísnej disciplíny nie sú výsledky - v rámci polície to platí dvojnásobne.

Cítili ste niekedy ako policajt diskrimináciu za to, že ste „prišli odnikadiaľ“ a nemali ste žiadne zázemie, či známosti?

Nenazýval by som to diskrimináciou, ale je pravda, že nepočítajú s vami, ak nemáte určité zázemie. Jednotlivé pozície v rámci Zboru, teda kto sa kam dostane, boli spravidla vopred určené.

Bohužiaľ to pokračuje dodnes. Oveľa jednoduchšie sa presadia tí, ktorí majú určité kontakty. Rozhodne to chceme zmeniť, pretože nikdy nie je dôležité odkiaľ ste priši, ale schopnosti.

V minulosti som bol pomerne často atakovaný kvôli tomu , že pri riadení elitného zboru mi bolo jedno, kto odkiaľ pochádza, kto bol koho otcom, aké mal kontakty, ale zaujímalo ma hlavne to, ako študoval, aké mal profesionálne úspechy a či bol morálne čistý. Vyskytli sa aj také pokusy, že niekto povedal: „Poznám policajného prezidenta, chodíme spolu lyžovať, sme priatelia“. Ak sa niekto chce presadiť takto a získať nejakú výhodu, nepovažujem to za pridanú hodnotu, skôr za nevýhodu.

Raz ste to už pre náš portál vyhlásili, že ste maďarskej národnosti. Keď ste sa teraz dostali do pozície šéfa polície, je možno aj hlúpe sa to spýtať, ale boli ste niekedy znevýhodnený kvôli svojej národnosti?

Nepamätám si to, ale našli sa aj také osoby, ktoré s tým mohli mať problém. Ale na oboch stranách sú ľudia, ktorí spôsobujú napätie. Vždy som sa odvážne hlásil k tomu, kto som, odkiaľ pochádzam, a zdá sa, že ak človek pracuje čestne, váži si svojich kolegov a pristupuje aj k takýmto otázkam korektne, je možné presadiť sa aj na Slovensku ako Maďar.

Jazyk sa samozrejme musíme naučiť - takmer dokonale. Je to pre nás trochu ťažšie, lebo musíme obstáť vedľa našich kolegov slovenskej národnosti. Aj ja som chodil na maďarskú základnú a strednú školu, ale aby som bol úspešný, musel som sa naučiť po slovensky.

Na základe rozhovorov v Slovenskom jazyku si slovenský divák ani nevšimne, že ste Maďar, a maďarský divák si dokonca môže myslieť, že ste rodený Slovák, tak dobre ovládate oba jazyky. Ale v akom jazyku rozmýšľate?

Niekedy sa pristihnem, že počítam po slovensky. Inokedy po maďarsky. To závisí od toho, v akom som prostredí, s kým sa rozprávam. Vyrastal som v dvojjazyčnej rodine a ak som dostal zlú známku zo slovenčiny, otec mi povedal, že sa po celý týždeň budeme rozprávať po slovensky, aby som sa zlepšil. Aj keď sa mi to nepáčilo, musel som hrať podľa pravidiel.

Dodnes som mu za to vďačný, pretože to bola cesta, ktorá ma priviedla k dokonalému osvojeniu jazyka.

Druhý týždeň stojíte na čele polície ako dočasne poverený policajný prezident. Plánujete zaviesť krátkodobý krízový manažment, alebo skôr dlhodobé, celosystémové zmeny?

Jednoznačne riešim krízový stav, toto sú prvé kroky. Z toho vyplýva, že budú potrebné aj personálne zmeny. Čo všetko budeme schopní dosiahnuť, závisí od toho, koľko času budeme mať. Som presvedčený, že budeme mať čas aj na to, aby sme zaviedli aj systémové zmeny. Svoju prácu si zatiaľ robím, bez ohľadu na to, čo prinesie budúcnosť. Do tej doby však budem pôsobiť tak, akoby som dostal poverenie na päťročné obdobie.

Ak by som mal povedať, že nemôžem a nebudem nič robiť, pretože skôr či neskôr skončím vo funkcii, tak by to bol z mojej strany čistý alibizmus. Nie som tento typ človeka, vždy som vedel prevziať zodpovednosť za svoje činy a mám pocit, že som natoľko rozhodný a odhodlaný, aby som presadil zásadné zmeny.

Aké konkrétne úlohy plní vlastne policajný prezident?

Je zodpovedný za prácu polície, musí prijímať také rozhodnutia, aby táto organizácia efektívne fungovala. Riadim teda svojich podriadených a prijímam rôzne strategické rozhodnutia. Naďalej som prezidentom Atlasu (organizácia špeciálnych policajných jednotiek v európskych krajinách - pozn. red.), takže mám čo robiť. Piaty alebo šiesty deň som neobedoval.

Nemal som na to čas, nevedel som si sadnúť ani na dvadsať minút. Behám z jednej porady na druhú, rozprávam sa so svojimi podriadenými, musím sa starať takisto o bežný chod vecí, musím zadávať úlohy, príkazy, musím sledovať ich plnenie. Toto je teda pre mňa veľmi komplikované obdobie.

Napriek množstvu každodenných povinností, sa vynára otázka, či by sa kompetencie policajného prezidenta nemali ešte viac posilniť? Chýba tam niečo?

Policajný prezident je zodpovedný za chod polície a zodpovedá ministrovi. Bolo by veľmi dôležité, aby si mohol vybrať aj vlastných ľudí, v ktorých má dôveru. V policajnom zbore je veľa ľudí, ktorí boli začlenení rôznymi záujmovými skupinami a pracujú pre tieto skupiny. Týchto ľudí treba zo systému vylúčiť, nemajú tam čo hľadať. Je ich tam veľa. Nie je to však také jednoduché, pretože v tejto oblasti sú moje možnosti obmedzené, mám zviazané ruky. Som zodpovedný za to, ako takí ľudia pracujú, ale keby to bolo potrebné, nemám na to možnosť, ako ich odstaviť.

Musím vyhodnotiť ich činnosť a tento proces vie byť aj veľmi dlhý, môže trvať aj niekoľko mesiacov, ba až rok. V minulosti tu bola taká zákonná možnosť, podľa ktorej mohol minister na návrh policajného prezidenta odvolať zo svojho postu aj vyšších policajných úradníkov. Dnes tu taká možnosť neexistuje. Mnohokrát sa zneuži tento diskutovaný paragraf, takže bol odstránený, avšak bola to veľmi efektívna metóda.

Prebieha v súčasnosti diskusia o možnom znovuzavedení tohto paragrafu?

Áno, už viackrát sa objavila táto myšlienka. Ak nechcem totiž s niekým spolupracovať, potom by mal mať policajný prezident možnosť túto spoluprácu ukončiť. Pokiaľ ide o vzťah medzi verejnosťou a úradmi, slovenská polícia obmedzuje informovanie iba na hovorcov, resp. cez sociálne siete, zatiaľ čo v západných krajinách sa po objasnení nejakého závažného zločinu postaví pred kamery buď šerif, vyšší úradník, alebo dokonca aj vyšetrovateľ a informuje verejnosť.

Občania tak môžu spoznať každý jeden príbeh z prvej ruky a vidieť reálnych ľudí z mäsa a kostí, ktorí zápasia so zločinom. Navyše by bolo možné takto predísť tomu, aby sa obyčajný človek úplne stratil v neprehliadnuteľnej spleti informácií - ako to bolo aj v prípade zatýkaní, ktoré sa u nás udiali v uplynulom období.

Viete si predstaviť, že by sa aj vyšetrovatelia objavili na takýchto tlačových konferenciách?

Som toho zástancom, chcem to a podporujem to. O potrebe takejto formy komunikácie som už hovoril aj s vyšetrovateľmi. Iste, veľa ľudí sa nechce postaviť pred kamery, to aj chápem, napriek tomu každý príbeh musí mať svoju tvár, niekto to musí odkomunikovať, nemôžete všetko komunikovať iba cez Facebook, čo je celkom zrejmé.

Ale pravdupovediac, nie som príliš prekvapený, že počas predchádzajúceho vedenia polície bolo tradíciou vyhýbať sa kamerám. Vidíme, z čoho boli bývalí policajní šéfovia obvinení. Zločiny nielenže zakrývali, ale existuje silné podozrenie, že ich oni sami páchali. Od takýchto podozrivých policajných funkcionárov sa ani nedá očakávať, že sa budú vyjadrovať v prítomnosti kamier. Som presvedčený, že sa nám to tu podarí vyčistiť, a na týchto postoch budú slušní policajti a odvážni policajní funkcionári, ktorí nebudú mať problém vyjadriť svoj názor aj pred verejnosťou.

Často počuť o takom jave, že ak sa aj niekto obráti na políciu s konkrétnym problémom, tam mu oznámia, že to, čo chce ohlásiť, nie je nezákonné. Celkom náhodou som aj ja osobne bol raz svedkom toho, ako sa na vrátnici jednej policajnej stanici s odstupom niekoľkých minút objavili dve zúfalé ženy. Jednu z nich obťažoval vraj jej exmanžel, druhú sa vraj snažila rodina vyhodiť z jej domu. Po krátkom „právnom poradenstve“ ich obe poslali preč s tým, že nevedia, čo s nimi majú urobiť. Nemal by sa každý jeden prípad, každé jedno takéto ohlásenie vyšetriť? Alebo je to súčasťou bežnej praxe, že bez náležitého vyšetrovania policajti pošlú preč potenciálne obete?

Nie je to súčasťou každodennej praxe, ale bohužiaľ aj takéto prípady sa stávali. A som si istý, že v niektorých regiónoch to platí aj dodnes. Rozhodne to chcem zmeniť. V minulosti bol hlavný dôraz na štatistikách, len aby boli vykazované „dobré“ čísla. Ak však na policajtov vyvinieme takýto tlak, je zrejmé, že tieto čísla budú skresľovať.

Chcú vyniknúť v číslach a zakryť niektoré prípady, aby sa neobjavovali v spisoch. Potom bude štatisticky preukázateľné, že v ten mesiac odviedli perfektnú prácu. Práve preto nie som vyznávačom hodnotenia policajtov na základe štatistických ukazovateľov. Lebo tie je najľahšie pokriviť. Ak totiž zaevidujú aj také prípady, o ktorých už vopred tušia, že ich nebudú môcť odhaliť, pokúsia sa ich zahaliť, to je celkom zrejmé. Alebo ich prekvalifikujú, aby to nebol trestný čin. Štatistiky sú veľmi dôležité. Čísla sú potrebné na to, aby sme vedeli, kde musíme prijať reštrikčné opatrenia, aby sme dokázali účinne zasiahnuť proti organizovanému zločinu, alebo aby sme dokázali obmedziť smrteľné nehody - musíme vedieť, kde sa dejú, na ktorých úsekoch a prečo.

Ak však tieto čísla skreslíme, sami seba budeme zavádzať. Chceme to zmeniť, aby štatistiky neboli hlavným faktorom pri hodnotení. Hlavným cieľom bude, aby bol občan spokojný. Musíme mu vyhovieť, jeho musíme mať na zreteli, musíme sa naňho zamerať. Občan je daňovníkom, on financuje políciu. Má od nás očakávania a ak sa cíti neistí, na koho sa má obrátiť, ak nie na políciu? Toto je naše poslanie. Ak tomu niekto v rámci polície nerozumie, myslím, že tam nemá čo hľadať. Tých treba okamžite prepustiť, pretože rúcajú dôveru v políciu, ktorú teraz chceme nanovo vybudovať. Už nechceme byť poslední v Európe. Pokiaľ ide o dôveru v políciu, sme totiž už dosť dlho na poslednom mieste v rámci Európy.

Nedostatok pracovnej sily trápi políciu už roky, najmä v západných regiónoch. Nie je neobvyklé, že chýba až 20-30% z celkových ľudských zdrojov. Ak sa platy nebudú zvyšovať, dá sa vôbec očakávať, že sa obsadia voľné pracovné pozície?

Platy nie sú najnižšie, ale nalejme si čistú vodu do pohára, nie sú ani najlepšie. Je veľmi ťažké nájsť pracovnú silu, najmä v „bohatších“ regiónoch, a preto musíme predovšetkým zatraktívniť policajné povolanie. Dnešní mladí ľudia nemôžu považovať nosenie uniformy za takmer hanbu. Je to naša zodpovednosť, my to musíme zmeniť.

Vážne zločiny boli v minulosti zametané pod koberec. Polícia nepomohla ani Jánovi Kuciakovi, až ho zabili. Ak bude takto fungovať polícia aj v budúcnosti, nebudeme rešpektovaní mladými ľuďmi, ktorí by možno uvideli príležitosť pracovať medzi nami a rozšíriť naše rady. Možností je veľa a sú k tomu aj pridané hodnoty: sociálny systém, služobný dôchodok funguje perfektne. A pokiaľ ide o platy, vyzerá to, že zmeníme zákon a dôjde k posunu, možno aj vážnemu, to ešte uvidíme. Personál bude menší, počet zamestnancov sa zníži, ale chceme ich lepšie zaplatiť, chceme, aby pracovali na vyššej profesionálnej úrovni. Máme plány, ktoré je potrebné realizovať.

V regiónoch, kde je nedostatok pracovných síl, je nedostatok v radoch verejnej polície alebo v radoch policajtov - vyšetrovateľov? A týka sa to povedzme aj elitných jednotiek, ako je NAKA?

Všade evidujeme nedostatok. Najmä v okolí Bratislavy alebo Nitry, kde sú automobilky, alebo iné firmy, ktoré ponúkajú solídne platy. Tu nie sme takí konkurencieschopní. Vnútorná bezpečnosť je veľmi dôležitá a treba do nej investovať. Nielen tu, ale po celom svete.

Ak neexistuje vnútorná bezpečnosť, neexistuje nič. Potom štát nie je schopný vykonávať svoje základné funkcie. Videl som to po celom svete, v rôznych krajinách, že tam, kde došlo ku kolapsu verejnej bezpečnosti, tam bolo koniec takmer všetkému. Toto netreba podceňovať. Do toho treba investovať, a nehovoríme ani o takých vysokých sumách.

Ak to porovnám napríklad s ministerstvom obrany, minú tam oveľa viac peňazí, ako povedzme my na vnútornú bezpečnosť.

Človek verí, že viac policajtov je na dobrej strane, ako na tej nesprávnej. Ten kto je však na správnej strane sa tiež môže niekedy pomýliť. Na Žitnom ostrove vyvolal veľkú odozvu prípad Lehela Horvátha, korunného svedka v mafiánskom procese, ktorý bol vzatý do väzby za pokus o vraždu. Nakoniec bol právoplatne oslobodený spod obžaloby, pretože sa polícia dopustila vážnych procesných chýb. Čo sa dá urobiť, aby sa podobné chyby neopakovali?

Takéto prípady treba eliminovať. Poznám tento konkrétny prípad. Súd rozhodol, že došlo k sérii chýb. Vyšetrovatelia urobili kus práce a boli presvedčení o tom, že majú dostatok dôkazov. Problém nebol v tom, že by nechceli, ale v tom, že nevedeli. Pochybili po odbornej stránke. Nemali dostatočnú kvalifikáciu.

Musíme dostať výuku policajných hodnostárov na úplne inú úroveň. Máme takú spätnú väzbu, že z policajných lavíc nám nevychádzajú odborne zdatní policajti. Nevedia ich rovno nasadiť do terénu, ako to bolo v minulosti. Je dôležité, aby sa policajt vedel aj samo-vzdelávať. Aby sa na krajskej, či okresnej úrovni poučil na chybách.

Keď som nastúpil do elitnej jednotky Linx a vykonal sa nejaký zásah, pri ktorom došlo aj k prešľapom, nechceli o tom veľmi hovoriť. Ja som však povedal, aby sa nepreberalo to, čo bolo dobre. To stačilo iba skonštatovať. Hovorme o tom, čo sa nepodarilo. Konštruktívna kritika je základ zlepšovania sa. Dlho som im vtĺkal do hlavy, že toto je jediná schodná cesta. Tu sa začína profesionalita, len takto vieme napredovať.

Pokiaľ ide o prebiehajúcu „policajnú vojnu“: aké je riešenie? Čo sa to vôbec deje? Čo robí inšpekcia, ktorá zatýka príslušníkov NAKA, a kde boli doteraz?

Problém je, že doteraz neboli nikde. A teraz sú prítomný, ale nie všade, ale práve tu, voči príslušníkom NAKA. Stíhajú vyšetrovateľov, ktorí sa pokúšajú vyšetriť práve tie najzávažnejšie prípady. Vtedy, keď polícia bola „unesená“, keď vysoký policajní predstavitelia boli podozriví, že páchajú zločiny, alebo ich priamo oni organizovali, inšpekcia to nevidela. Dnes sú však presvedčení o tom, že títo štyria vyšetrovatelia sa dopustili trestného činu.

Plne chápem, že ich úlohou je hľadať v systéme policajtov, ktorí si svoju prácu nerobia férovo, alebo porušujú zákony. Je to úplne pochopiteľné, prítomnosť inšpekcie je odôvodnená a nikdy som to nespochybňoval. Ale ak zapnem svoj sedliacky rozum, vychádza mi to tak, že v minulosti nič nevideli. Boli hluchí a slepí. Dnes sú však veľmi silne prítomní a to je potrebné vyriešiť v rámci trestného konania. V tomto prípade ja nemám žiadnu právomoc, mám zviazané ruky. Bude na prokuratúre a súdoch, aby to raz a navždy vyriešili a rozhodli, kto mal v tejto veci pravdu.

No dobre, ale pokiaľ s nerozhodne na súdoch, kde je pravda, na základe čoho by sa mal obyčajný občan rozhodnúť, komu má veriť?

Áno, niekedy je ťažké čítať medzi riadkami. Pretože ak čítate medzi riadkami, do značnej miery viete dešifrovať ten príbeh. Nemôžeme to však očakávať od každého, v skutočnosti sa v tom stratia niekedy aj profesionáli. Keď som začal s očistou jednotky Lynx, mal som dve možnosti. Alebo sa poddám policajnému prezidentovi a prijmem tam všetkých, ktorých mi navrhne, vrátane tých, ktorých som považoval za toxických a nespôsobilých, alebo to nedovolím, ale potom musím bojovať.

V tom čase som sa rozhodol, že vzhľadom k tomu, že je to elitný zbor, nemôže tu pracovať hocikto, iba takí, čo spĺňajú profesionálne a morálne očakávania. Bol som nútený ísť do konfliktu. S odstupom času viem, že to bolo správne rozhodnutie. Potom mnohí na mňa útočili, aj v tlači, že vraj Štefan Hamran je tvrdohlavý a bojuje s policajným prezidentom (Tibor Gašpar - pozn. red.). Mohol som odstúpiť a jednotku by úplne ovládli. A dnes vidíme, kto sú tí čo teraz sedia vo vyšetrovacích väzbách. Dnes sa to potvrdzuje, že sme mali pravdu a že stálo za to konať podľa zákona, a zachovali sme túto elitnú formáciu a dnes velíme v Európe ostatným 37 elitným jednotkám.

Vy ste študovali kriminálne spravodajstvo. Ako ste sa stali členom komanda, teda elitnej špeciálnej jednotky?

Šport mi bol vždy blízky, aj som tu zápasil v Komárome. V tom čase mi zavolal jeden priateľ, že robia výber, či ma to nezaujíma. On tam vtedy už pracoval. Dočítal som o Lynxe, že je to elitná jednotka, najlepšia v zbore, tak som to bral ako výzvu a išiel som to vyskúšať. V deň výberového konania som bol chorý, mal som horúčku, ale zvládol som to celkom dobre.

Nakoniec ma zobrali, aj keď som to ani nečakal, neveril som tomu. Ale podarilo sa mi to a bolo to jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote.

Za posledných 10 rokov ste ako veliteľ dosiahol významné medzinárodné uznanie, navyše v Komárne sa pred niekoľkými rokmi uskutočnilo aj veľkolepé medzinárodné cvičenie. Čo bolo potrebné na to, aby ste sa dostali do čela Atlasu? Táto organizácia totiž spája európske protiteroristické jednotky a bolo by logické, aby ju viedol predstaviteľ krajiny so skúsenosťami s teroristickými činmi.

V prvom rade je potrebné preukázať schopnosť. Nielen pre lídra, ale aj pre tím. Musíme svojim zahraničným partnerom dokázať, že sa na nás môžu spoľahnúť. Ak sa na niečo podujmeme, tak to musíme aj férovo zvládnuť. V skutočnosti niekedy musíme byť ešte lepší ako v zahraniční.

Ak je človek uznávaný v odborných kruhoch, je šanca, že sa dostane aj na manažérsku pozíciu. Najprv som riadil building (Atlas Expert Group - pozn. red.), ktorá postupne dosahovala lepšie a lepšie výsledky. Neskôr potom, keď prišli voľby prezidenta, za sebou som už mal dobré výsledky - nielen ako veliteľ Lynxu , ale aj ako veliteľ buildingu. Mal som aj protikandidáta, ale nakoniec sme dokázali vyhrať. Dostal som dôveru, aby som s mojím tímom viedol túto organizáciu spravodlivo, ktorá sa bude ďalej rozvíjať.

Páchateľov vraždy Kuciaka zajala taktiež jednotka Lynx. Existuje nejaké extra veľké napätie u policajta, keď vie, že je zapojení do nejakej veľmi dôležitej akcie?

Áno, ak o tom vie.

Teda ani oni nevedia vždy, pre koho si idú?

V tom konkrétnom prípade o tom do poslednej minúty nevedeli. Bolo tam obrovské očakávanie zo strany verejnosti.Osobne som sa vtedy zapojil do akcie, bola tam helikoptéra, boli tam pozorovatelia z EÚ, nemohli sme urobiť chyby.

Čo ste si pomysleli, keď ste sa dozvedeli, že idú do Kolárova, ktoré je len neďaleko od Vášho rodného mesta?

Bolo to veľmi nepríjemné prekvapenie. Chodieval som do Kolárova pravidelne, odtiaľ bola moja priateľka. Zsuzsovú sme zas vzali z priamo Komárna, bývala iba 500 metrov vzdušnou čiarou od môjho domu. Bol to pre mňa šok. Vo sne by ma nenapadlo, že táto osoba dokáže byť namočená v takých veciach. Alebo že ju z toho podozrievajú. Andruskóa sme zas zatkli pred obcou Marcelová, odkiaľ pochádzajú moji rodičia. Celá táto kauza mala pre mňa aj takýto zaujímavý aspekt. No hanbil som sa, nebolo to nič príjemné. Kolárovo, Komárno, Marcelová... A celá Európa túto záležitosť sledovala.

Nepripúšťal som si, aby sme urobili chybu, aby niekto utiekol. Ak by niekto vtedy utiekol, nevedeli by sme to vysvetliť. Vedeli sme, že musíme urobiť všetko pre to, aby sme uspeli, a to sa aj stalo.

V roku 2016, bolo tiež nasadené Vaše Lynx komando pri zatýkaní bývalých príslušníkov mafiánskej skupiny okolo Lajosa Sátora z Dunajskej Stredy. Jeden z hlavných cieľov, Zsolt Nagy - u ktorého sa medzičasom zistilo, že má na svedomí desiatky vrážd - sa podarilo uniknúť pri prvom pokuse o jeho zatknutie. Až o niekoľko týždňov neskôr bol zajatý. Keď jednotka vie, že sa chystá zatknúť páchateľa, ktorý je aj ozbrojený, ako je možné zachovať si chladnú hlavu? Cieľová osoba predsa môže zabíjať, ale vy ho musíte zajať živého.

Tomu sa hovorí profesionalita. Každý, kto je profesionál, presne vie, kedy aké prostriedky použiť. Niekoľkokrát sme boli vynechaní z tohto konkrétneho prípadu, akcie Zsolta Nagya. A potom sa raz rozhodli povolať si jednotku Lynx, pretože ho nikdy nedokázal zatknúť. Hneď sme ho aj chytili.

Bolo zaujímavé, chalani to zvládli veľmi šikovne. Nechcem teraz zachádzať do podrobností, ale koniec príbehu bol taký, že jednému z našich ľudí skočil pri úteku rovno do lona. Veľmi dobre sme rozložili naše jednotky a podarilo sa nám ho zatknúť. Volali nám trikrát z NAKY, aby sa uistili, či sme ho chytili naozaj jeho? Pýtali sa, či má pri sebe občiansky preukaz, či sme ho skontrolovali? Moc sa im to nechcelo veriť.

To, že ste najprv neboli zapojení do predchádzajúcich akcií pri zatýkaní zohralo úlohu aj to, že vtedajší policajný prezident rozhodoval o nasadení alebo nasadení Lynxu?

No, áno. Určite, pretože boli časy, keď nepodporovali dôstojníkov NAKA, ani ich žiadosti o nasadenie Lynxu. Takže áno, Lynx bol odstavený. Okrem toho bolo aj obdobie, keď bol Lynx úplne vypnutý.

Zmenili by ste to? Teda, aby o nasadení Lynxu rozhodoval iba policajný prezident? Alebo je súčasný stav ideálny? Teraz ste totiž zároveň šéfom polície aj veliteľom Lynxu.

O ich nasadaní by sa malo rozhodovať profesionálne a nie cez policajného prezidenta. Veliteľ elitnej jednotky sa musí rozhodnúť, či ich nasadí. Bolo aj obdobie, keď to skúsili naopak, chceli nás potrestať, poslali nás všade, aby zistili, či náhodou neurobíme chybu. Poslali nás aj na tri alebo štyri zásahové akcie počas jedného dňa.

Veliteľ Lynxu by sa teda mal rozhodnúť, pretože on presne vie, koľko ľudí môže nasadiť, koľko akcií môže vykonať. Toto sa teda určite zmení. Mimochodom, zákon nie je napísaný zle, pretože policajný prezident, alebo ním poverená osoba rozhoduje o nasadení Lynxu. Som si teda istý, že neskôr poverím veliteľa Lynxu, ale to teraz samozrejme nie je aktuálne, keďže aj Lynxu velím ja.

Máte tiež kvalifikáciu na vyjednávača. Využili ste to v praxi?

Použil som to, ale skôr voči bývalému policajnému prezidentovi (Tibor Gašpar – pozn. red.) som musel uplatniť tieto znalosti, aby som sa obstál.

V poslednej dobe sme sa stali svedkami toho, akoby jedna zločinecká skupina ukradla náš právny štát a česť policajného zboru. Ako ich získate späť?

No neviem, či vyjednávanie bude stačiť. Je veľmi dôležité, aby políciu viedli kvalifikovaní ľudia, a ja som osobne presvedčený, že v našich radoch je dostatok poctivých policajtov, ktorí jednoducho nedostali šancu. Teraz ju dostanú. Budeme silnejší ako kedykoľvek predtým. Toto je cesta k očiste tejto krajiny.

(Dávid Barak)